Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Živý utopený

9. 2. 2009

Takmer zabudnutý príbeh

 

Obrázok

 

 

 

Živý

utopený

 

Keď si Tekovčan Jozef Hancko kúpil pred deväťdesiatimi piatimi rokmi "šífkartu" na Titanic, netušil, ako sa jeho osud zamotá.

 

Tento príbeh by možno zistal iba v spomienkach Hanckovcov, keby pred štyrmi rokmi nezačal Jozef Pacala (69) písať Kroniku udalostí zo života v Tekove. Po čase za ním prišiel kamarát z detstva Cyril Hancko (68) a porozprával mu zážitky svojho deda Jozefa.

 

Veno za lístok

Písal sa rok 1912. Jozef Hancko (38) nemal robotu, a tak sa rozhodol ísť do Ameriky, aby svojej rodine trochu pomohol. Bol tam už aj jeho švagor. Cestu si vybavoval cez agentúru. Na radu agenta sa ešte nechal odfotiť spolu s manželkou Máriou, s osemročnou dcérkou Milkou a päťročným synčekom Jožkom. Agent mu cez spoločnosť White Star Line Titanic zabezpečil lístok do tretej triedy. Aby ho mohol Jozef zaplatiť, predal roľu - ženino veno.

 Obrázok

      "Na Titanic mal nastúpiť vo francúzskom prístave Cherbourg. Bol však veľmi vyčerpaný z cesty a lekár prisťahovaleckého úradu ho neuznal práceschopným a z nalodenia nebolo nič. Prehliadali okolo tisíc ľudí, takže prehliadka aj tak vyzerala, "hovorí vnuk Cyril Hancko. Agent teda Jozefovi vybavil prehliadku u iného lekára a on odplával do Ameriky ďalšou najbližšou loďou.

 

Oplakaný a znovunarodený

Keď sa Tekovčania dozvedeli, že sa Titanic potopil, nastal v Jozefovej rodine smútok. Všetci predpokladali, že je mŕtvy. Z tretej triedy, ktorá bola v podpalubí, by sa totiž nemal šancu zachrániť. Po žatve teda nechali odslúžiť zádušnú omšu. Jozef v Amerike nemal ľahký život. "Keď si konečne našil prácu, prvú výplatu mu ukradli. Druhú si ako-tak zachránil - nosil ju v kapsičke na krku. Bol veľmi pracovitý," pokračuje jeho vnuk. Po niekoľkých mesiacoch dal dohromady zopár dolárov a poslal ich žene. Samozrejme, to, že ho všetci oplakali, mu ani vo sne nenapadlo.

      List došiel do Tekova pred Vianocami. Mária, ktorá ešte stále chodila v čiernom, omdlela. Po dedine sa rozletela nová správa - Jozef sa vraj z potápajúcej lode zachránil.

 Obrázok

Obrázok

Šťastný návrat

Pravdu sa Tekovčania dozvedeli až v roku 1915.Jozef sa vrátil domov, aby narukoval do prvej svetovej vojny. Príbuzní na jeho počesť spravili oslavu skoro ako svadbu. "Keď narukoval, zavreli ho. Podozrievali ho totiž, že prišiel z Ameriky ako špión. Po dvoch mesiacoch sa však dokázalo, že je nevinný. Potom robil tlmočníka pri hlavnom veliteľovi rakúsko-uhorských vojsk," dodáva Cyril Hancko. Navrátilec totiž vedel po anglicky , nemecky, maďarsky a srbochorvátsky.

    "Dnes ma mrzí, že som sa o to nazaujímal viac. Ako chlapec som mal iné záujmy. Vraviel som mu, že tam mohol ostať a bývali bysme v Amerike. Lenže on vedel, že by to nebolo také ľahké, keď starká s deťmi bola tu. Bál sa, že sa im niečo stane," spomína. Hanckovci o dedovej ceste za more nerozprávali. Pripomínali si ju iba občas pri rodinných oslavách. Vminulom režime by to vlastne ani nebolo dobré. Narobili by si zbytočné problémy. "Stará mama o tom veľmi nerada rozprávala. Ale tešila sa, že starý otec sa vrátil. Prežila si dosť strachu oňho. Vraví sa, že vtedy človek bude dlho žiť. A on zomrel takmer 88-ročný, skosila ho chrípka," dodáva Cyril Hancko.

Dan Himič

 

Zdroj: ŽIVOT, 2008

 

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky Členovia posádky, pasažieri

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.