Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Edward J. Smith

kapitán Titanicu

 

Obrázok

 

10. apríla 1912, takmer na pravé poludnie sa Titanic vydal sa svoju prvú plavbu z anglického Southamptonu do New Yorku. Kapitánom sa stal Edward J.Smith. Začínal vo veku 16 rokov ako plavčík, neskôr slúžil ako kapitán vo vojne. Patril k najskúsenejším a najpopulárnejším kapitánom plaviacim sa severným Atlantikom. Tento 62 - ročný ramenatý muž so šedivými fúzmi a príjemným, tichým hlasom vyžadoval síce od od posádky železnú disciplínu, ale získal si všeobecnú obľubu svojím taktom a zmyslom pre humor. Ak už vo výnimočných situáciách uznal za potrebné pri vydaní rozkazu zvýšiť hlas, tak ten, koho sa to týkalo, vyletel ako strela. Kapitán Smith celým svojím zjavom vyvolával dojem absolútnej spoľahlivosti a u posádok lodí, ktorým velil, mal vždy neobmedzenú dôveru. Rovnakú dôveru v neho mala i spoločnosť White Star Line, čo zakrátko svedecky potvrdil jej generálny riaditeľ J.Bruce Ismay. E.J.Smith bol v službách White Star Line už 32 rokov. Za tú dobu velil 17-tim lodiam vrátane Oceaniku a Olympiku. Dosiahol hodnosti komodora spoločnosti, t.j. služobne najstaršieho veliteľa, a bol aj najlepšie plateným kapitánom v britskom obchodnom loďstve. V dobe, keď poprední kapitáni Cunardu (britská konkurenčná spoločnosť White Star Line) zarábali okolo 600 libier ročne a najskúsenejší velitelia spoločnosti Peninsular and Oriental Steam Navigation Co., zaisťujúcej osobnú dopravu do Austrálie, okolo 900 libier, Smith dostával 1 250 libier.

Pozoruhodná kariéra E.J.Smitha v spoločnosti White Star Line však nebola bez tieňov. 27. januára 1889 sa dostala loď Republic (išlo o prvú loď tohoto mena postavenú v r.1872) pod jeho velením na plytčinu pri vjazde do newyorského prístavu a podarilo sa ju uvoľniť až po piatich hodinách. Sotva Republic vyložila v prístave cestujúcich, došlo v jej kotolni k nešťastiu, keď výbuch dymového kanálu ohniska troch členov posádky zabil a sedem ich zranil. Ako ukázali nasledujúce roky, lepila sa kapitánovi Smithovi v súvislosti s plavbami do New Yorku smola na päty opakovane. V decembri roku 1890 pri návrate do Európy z brazílskeho Rio de Janeira sa dostal Smith na plytčinu s parníkom Coptic. Našťastie, podobne ako pri nehode parníka Republic, vznikla zanedbateľná škoda. 16. februára 1899 bo Smith kapitánom parníku Germanic, ktorý sa v newyorskom prístave kvôli množstvu ľadu pokrývajúceho nástavby prevrátil. Smithove lode neboli ušetrené ani požiarmi. 7.8.1901 začalo pri ceste do New Yorku horieť v sklade prádla parníku Majestic - požiar údajne spôsobila chybná elektroinštalácia. Dňa 3.11. 1906 požiar v skladišti parníku Baltic, kotviaceho v tej dobe v Liverpoole, znehodnotil 640 balíkov prepravovanej vlny. V novembri 1909 sa dostala už druhá loď pod Smithovým velením, tentokrát to bol parník Adriatic, na plytčinu v newyorskom prístave. 31. mája 1911 kapitán Smith prevzal velenie parníku Olympic. Stál na jeho mostíku ako v júni 1911, keď pri vjazde do newyorského prístavu Olympic poškodil svojou skrutkou remorkér, tak i o tri mesiace neskôr, keď došlo ku kolízii v krížnikom Hawke.

Obrázok

Pravdou je, že väčšinu zmienených nehôd nemožno priradiť vine kapitána Smitha. Prihodily by sa i za situácie, keby postihnutým lodiam v tej dobe velil iný dôstojník, bola to proste smola. Na druhej strane je však treba si zase pripomenúť, že zodpovednosť kapitána lodi za všetko, čo súvisí s jej prevádzkou, je na mori rovnako neobmedzená ako jeho právomoc. Napokon žiadna z popisovaných nešťastných udalostí neotriasla dôverou vedenia spoločnosti White Star Line rovnako ako dôverou stoviek cestujúcich pravidelne prekračujúcich Atlantik v schopnosti, spoľahlivosť a dôveryhodnosť "E.J.", ako bol kapitán Smith familiárne nazývaný. White Star Line kapitána Smitha pravidelne poverovala velením svojich najlepších lodí na prvých plavbách. Preto ho Bruce Ismay požiadal, aby stál na mostíku Titanicu pri jeho panenskej plavbe, napriek tomu, že už mal nárok na odpočinok. Velenie najväčšej osobnej lode na svete pri jej slávnostnom uvedení na transatlantickú linku malo byť zavŕšením dlhej a úspešnej kariéry E.J.Smitha a jeho vôbec poslednou plavbou. Tragikou osudu sa tento zámer naplnil do slova a do písmena.

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky Členovia posádky, pasažieri

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.