Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Legendy Titanicu

9. 8. 2009

Obrázok

 

 

"Buď statočná, nech sa stane čokoľvek, buď statočná," toto bolo to posledné, čo počula od svojho manžela,lekára pani Minahanová.

"Uvidíme sa neskôr!" zvolal s optimistickým úsmevom Adolf Dyker na svoju ženu.

Manželia Cavendishovci nehovorili nič, len sa dvakrát dlho pobozkali."

To bude v poriadku dievčatko," hovoril devätnásťročný mladík Daniel W. Marwin svojej ešte mladšej novomanželke, ktorú už nikdy neuvidel.

"Ste tam?" kričala pani Haysová spolu s dcérou pani Davidsonovou na manželov, kedykoľvek sa ocitli popri iných záchranných člnoch, ale márne...

 

 

Tragédia Titanicu bola v prvom rade tragédia ľudí. Ich osudy sa stali námetom pre mnohé filmy a knihy ako tiché posolstvá o bezhraničnom ľudskom nešťastí, zapríčinenom ľudskou nezmyselnosťou a hlúposťou. Dodnes nás nadchýnajú, dodnes nás mrazia, stále nás dokážu rozplakať...

 

 

Obrázok

 

Asi najznámejší je príbeh Isidora a Idy Straussovcov (Isidor Strauss bol spolumajiteľom obchodného domu Macy´s). Ida Straussová odmietla nastúpiť do záchranného člna bez svojho manžela. Všetci okolostojaci ho prehovárali,že môže nastúpiť so svojou ženou. On však odmietol pod zámienkou,že palube je ešte veľa žien a detí. Vyše 70-roční manželia nakoniec šli ruka v ruke na vrchnú palubu, kde strávili posledných 40 minút svojho života.

 

 

 

 

Obrázok

 

Rovnako dojímavá bola aj rozlúčka najbohatšieho muža nalodi, 47-ročného Američana Johna Jacoba Astora, plukovníka v zálohe so svojou 19-ročnou novomanželkou Madelaine. Na Titanicu sa vracali zo svojej svadobnej cesty v Egypte.Napriek tomu, že Dadelaine bola v piatom mesiaci tehotenstva nedovolili jej manželovi nastúpiť. Dal jej bozk na rozlúčku a z potápajúcej lodi zasalutoval. Nikdy nespoznal svojho syna. Jeho mŕtvolu neskôr vylovili.

 

 

 

 

Obrázok  Kým tretia trieda v podpalubí ešte o ničom nevedela, cestujúci z prvej a druhej triedy trpezlivo v rade čakali, aby mohli nastúpiť do záchranných člnov. Medzi nimi bol aj jeden zo synov miliardára Meyera Guggenheima, magnáta medených baní a hút, Benjamin Guggenheim. Jeho dcéra Marguerite zvaná Peggy, ktorá sa stala neskôr veľkou ctiteľkou a podporovateľkou výtvarného umenia mala v čase potopenia Titanicu 13 rokov a neplavila sa s otcom. Keď v zrelom veku písala svoje pamäti, otca, ktorý zahynul zachytávala nielen ako fascinujúcu elegantnú osobnosť, ale aj ako veľkého záletníka.Osudnú plavbu trávil s milenkou, mladou plavovlasou speváčkou (žena a deti boli doma). Svojej manželke však ešte stihol odkázať prostredníctvom stevarda: "Povedzte jej, že do poslednej chvíle som zachoval rozvahu. Ani jedna žena nemusela zostať na palube s vedomím, že Ben Guggenheim je zbabelec." Spolu so svojimi tajomníkmi si vyzliekli pulóvre i záchranné vesty a obliekli sa do večerných oblekov. "Dali sme si na seba to najlepšie, čo máme," povedal, "a sme pripravení zomrieť, ako gentlemani."

 

 

Obrázok Jedna z výnimiek, ktorá prežila, ale nikoho nestratila bola Margaret Brownová prezývaná Molly. Táta korpulentná a svojrázna Írka prostého pôvodu utiekla v mladosti proti vôli svojich rodičov do Ameriky a vydala sa za muža, ktorému sa splnil sen toľkých iných - našiel zlato a jeho bane v Colorade sa zdali byť bezdné. Molly trávila čas cestovaním po svete a na Titanicu sa vracala domov. Jej drsný humor a otvorené názory boli až do stroskotania lode terčom kritiky smotánky,ktorá Molly považovala za neotesanú zbohatlíčku. V okamihu katastrofy však práve humor, spolu s odvahou, energickosťou, chladnokrvnosťou a obetavosťou znamenali veľa. Aspoň pre posádku záchranného člnu číslo 6,kde sa jej podarilo zabrániť panike a zúfalstvu. O jednom z mužov,ktorý sa vraj zachoval zbabelo neskôr vecne vyhlásila:" Takého by sme u nás v Colorede povesili na prvú borovicu."

 

 

 Veľkú dávku statočnosti a odhodlanosti vynaložila aj grófka Rothesová, ktorá v záchrannom člne číslo 8 dokonca stála pri kormidle a  viedla si veľmi dobre. Námorník T.Jones v rozhovore pre anglický časopis The Spere vyhlásil: "V mojom člne bola žena, skutočná žena! Poznal som, že je v nej viac mužnosti ako v tých mužoch, čo boli tiež v člne." Na pamiatku jej z úcty poslal zarámovanú osmičku zosadenú z ich zácharanného člna.

 

Mimoriadnu sebaobetavosť preukázali lodné stevardky a stevardi, mnohí z nich však zaplatili životom. Ako zázrakom vyviazla Annie Robinsonová. Dlho si odmietala obliecť záchrannú vestu, aby nevyvolávala paniku, napriek tomu, že dobre vedela v akej sú katastrofálnej situácii. S úsmevom na tvári ukludňovala cestujúcich a dodávala im silu a odvahu.

 

Obrázok

Našli sa však aj ľudia, ktorí zo strachu prepadli sebectvu a bránili sa tomu, aby sa záchranné člny vrátili pre topiacich sa. Báli sa mohutnej vlny po potopení lode, či víru,explózie kotlov i útoku zúfalých stroskotancov, mrznúcich v ľadovej vode. Maximálne bezcharakterne a bezočivo sa zachovala lady Duff-Gordnová. Spolu s maželom sa nehambili naložiť do člna,kde už aj tak nebolo dosť miesta kufry plné drahých toalet a klobúkov. Iný je samozrejme prípad manželky nakladateľa Henryho Sleepera Harpera, ktorá do člnu prepašovala svojho psíka, shi-tzu menom Sun Jat-sen. Ten však pod jej kabátom určite nikomu nezavadzal.

 

 

 

 Edith Brownová-Haismanová, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 100 rokov si spomínala na chvíľu lúčenia s otcom: "Môj ocko stál na naklonenej palube potápajúceho sa Titanicu. V jednej ruke držal brandy, v druhej cigaru. Usmieval sa a neustále na nás s mamičkou volal, že sa uvidíme v New Yorku..."

 

Obrázok

Eva Hartová mladá emigrantka, cestujúca druhej triedy nastupovala na palubu s ťažkým srdcom. Už pred plavbou naTitanicu a aj počas nej ju trápili hrozivé nočné mory. V snových výziách videla tisíce mŕtvol, zmrznutých na kosť. Nakoniec sa stalajednou z nich, aj napriek zvlásštnemu varovaniu.

 

 

 

 

Na palube Titanicu mal zastúpenie aj náš malý národ. Slovenský pôvod mal aj jeden z posledných žijúcich Ján Navrátil (zomrel v roku 2000), ktorý bol v tom čase ešte len dvojročným dieťaťom. Jeho otec, krajčír zo Serede, pôsobiaci neskôr vo Francúzsku sa po hádke s manželkou rozhodol odísť do Ameriky a naTitanic sa nalodil aj s dvoma synmi pod cudzím menom. Pri katastrofe sa mu ich podarilo dostať do jedného zo záchranných člnov,no sám sa utopil. Matka si deti našla len náhodou vďaka fotografii v novinách. Starší z bratov Navrátilovcov  - Michal zomrel vo februáry 2001 ako 92-ročný. Pred smrťou vyhlásil: "Zomrel som, keď  som mal štyri roky. Pripadám si ako keby som preplával životom ako čierny pasažier."

 

Obrázok

 

 

Známe je aj gesto lodnej kapely. Osem muzikantov hralo svoj repertoár s prstami tuhnúcimi od zimy až do konca, pričom všetci zahynuli. V mnohých filmoch práve táto kapela hrá tesne pred potopením svoj posledný chorál:"Bližšie k tebe, Bože môj (Nearer My God To Thee)". To však prakticky nie je možné, lebo táto skladba vznikla až o 3 roky po potopení Titanicu. Napriek tomu sa však stále spojuje s touto tragédiou.

 

 

 

 

 

 

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky Členovia posádky, pasažieri

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

I láááf TITANIC

(Lucia, 2. 9. 2009 13:46)

titanic bola ta najlepsia vec aku clovek kedy stvoril ani ten najuzasnejsi mobil na svete sa mu nevbirovna.....keby ste mali podobni nazor napiste..
moj pokec:PoKer:gIrl30
moje ICQ: 556574118

Re: I láááf TITANIC

(smutny pribech, 1. 8. 2015 21:24)

naozaj to bola velka vec bola aj velka ale to bol aj velky pokrok pre ludstvo.

Re: I láááf TITANIC

(smutny pribech, 1. 8. 2015 21:25)

naozaj to bola velka vec bola aj velka ale to bol aj velky pokrok pre ludstvo.

titanic

(viktoria, 22. 7. 2015 16:04)

Ja som si myslela ze eva hartova zomrela na titaniku ale to jej otec . na jednej internetovej stranke som to citala .

(niekto, 15. 2. 2013 14:36)

to ale musela byť hlúpa aj zo svojim manželom lady v člnoch mali byť ludia a nie jej na nič veci!

iohigi

(Elísse 2227, 8. 6. 2012 14:00)

Gertruda nauc sa pysat a potom ktytyzuj titanic bola skvela lod

Titanik

(Gertruda, 8. 6. 2012 13:44)

Tintanik je supacka loť

Fakty

(Ondro, 15. 4. 2012 1:10)

Kaja, pokial si dobre pamätám z hodín dejepisu v roku 1912 to bolo 2 roky pred začatím 1. svetovej vojny v ktorej Hitler bojoval ako normálny vojak v zákope. Nemecko bolo vtedy obyčajne cisarstvo. Leninovi boľševici sa chopili moci v Rusku v roku 1917, Mussoliniho fašisti v roku 1922 a Hitler sa stál kancelarom v roku 1933, chvyľu potom vyhlásil diktaturu a rasové zákony začal vyhlasovať ako prvý on. To že heilovali je možné ale to bolo normálne, lebo heil bol pozdrav mladežníckej organizácie do ktorej Hitler ako malý patril a pohyb rukou je podľa všetkého od caesara, ktorý ju ale skôr zdvihal až nad hlavu.

Vztyčene pravice na korbe Titanicu.

(Kaja, 6. 2. 2012 20:10)

To je hluposť,na Titanicu predsa hrali nemecku hymnu Deutschland,Deutschland Über Alles. A odkade to viem? Môj pradedko mi to vravel. Bol na Titanicu ako čierny pasažier v podpalubí a počul to. Všetci tam heilovali a skandovali nacisticle hesla. Prave na Titanicu vznikol nacizmus a všetci čo vyviazli sa dohodli pod hrozbou smrti že sa nič nestalo. No môj pradedko hneď po vojne ako spravny a hrdy žid začal rozširovať tuto utajenu pravdu. Napisal knihu vztyčene pravice na korbe Titanicu. No ostatny čo ešte žili a boli na Titanicu mi mojho pradedka zabili ako slubili v zachranych člnoch. Knihu spálili a vyhlasili ho za blázna z dôvodu 5 ročneho pobytu v Mathausene,no ja môjmu pradedkovi verím. A teraz keď už nikto s Titanicu nežije vyjde pravda najavo, lebo ja mám kópiu tej knihy a čoskoro ju plánujem vydať.

Nearer, My God, to Thee

(Klára, 6. 9. 2011 21:25)

Podľa toho ako som to zisťovala, som prišla k jednému záveru, ktorý by vysvetľoval poznámku o tom, že skladba nemohla v osudný večer potopenia Titanicu zaznieť, je táto.A to, síce, Lowell Mason zložil skladbu, pieseň, ktorá sa však údajne hrala bola do verzie pre kapelu prerobená 3.8.1915 v Camden, New Jersey a hrala ju kapela Conway.Okrem toho kapelník lode Wallace Hartley, kapelník lode, poznal verzie Horbury (od John Bacchus Dykes 1861) a Propior Deo (od Arthur Sullivan 1872), ale nie verziu Bethany (Lowell Mason), ktorá je s Titanicom spájaná.

Lodná kapela

(Braňo, 5. 9. 2011 12:36)

Neviem, odkiaľ autor čerpal informácie, ale podľa tých mojich skladbu Nearer, My God, to Thee napísal Lowell Mason (1792-1872) a text Sarah F. Adamsová (1805-1848). Autori skladby teda žili a zomreli dávno pred rokom 1912, takže kapela skladbu mohla poznať už dávno.

...

(Werwolfin, 27. 11. 2010 17:22)

Ahoj, stránka je pekná veľmi sa mi páči, Titanic je fascinujúca téma a stále sa diskutuje o jej potopení, nie sú ešte žiadne presné závery...záhada.

Titanic

(Nika, 4. 9. 2010 11:48)

Titanic ma naozaj fascinuje, je to smutný príbeh. Niekedy si rozmýšlam aké to muselo byť strašné ked čakáte už iba na to kým sa potopíte:(