Titanic .... loď snov

Po celé stáročia sa človek snažil ovládnuť more. Jeho prvým nástrojom sa stali lode. Lode sa líšili podľa obdobia, v ktorej boli postavené, takisto aj námorníkmi. Ale túžba preplávať oceány a moria bola spoločná. Lode potvrdili, že svet je guľatý, spájali krajiny a ludia mali možnosť spoznávať nové kultúry. V 40.rokoch 19. storočia "zlatý vek" parníkov práve nastal. Na počiatku 19. storočia ľudstvo zažilo príval nových a nových vynálezov. Vynálezy dávajú ľuďom predpoklad, že neexistujú problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť.Ani otázky, ktoré nemôžeme zodpovedať. Viera doby bola stelesnená v najväčšom pohyblivom objekte, aký bol kedy zostrojený a ktorý bol považovaný za zdanlivo nepotopiteľný. Titanic. Znamenal pokorenie síl prírody. Všetci verili, že sa veci neustále zlepšujú. Od roku 1901 až do roku 1912 si ľudia v Británii boli priveľmi istí svojím impériom, bohatstvom a vlastnou kreativitou. Zdalo sa, že sa všetko zlepšuje a tieto obrie výtvory dokázali, že nebolo všetko zďaleka také bezpečné ako sa zdalo. Lode boli čím ďalej väčšie, luxusnejšie, rýchlejšie, pritom sa však nekládol dôraz na bezpečnosť.

Údajne nepotopiteľné a nezničiteľné plavidlo, symbol ľudskej pýchy a spupnosti, však malo ešte dvoch takmer identických súrodencov - Luxusné parníky Olympic a Britannic. No ani oni sa nenarodili pod šťastnou hviezdou, aj keď ich zďaleka nepostihla tragédia takých katastrofálnych rozmerov ako ich prostredného brata.

Takto sa začína "megalománia".

Joseph Bruce Ismay,  

riaditeľ lodiarskej spoločnosti White Star Line, sa potom čo konkurencia vypravila do sveta luxusný parník Lusitánia (potopený 7. mája 1915), rozhodol postaviť tri ešte, rýchlejšie a komfortnejšie gigantické plavidlá. Olympic, Titanic a Britannic mali byť vlajkovými loďami jeho spoločnosti a mali etablovať nový štandard v zaoceánskej doprave.

Takmer sto rokov už uplynulo od chvíle, keď sa v mrazivej noci zo 14. na 15. apríla 1912 južne od ostrova New Foundland potopil po zrážke s plávajúcim ľadovcom obrovský Titanic. Najväčšia a najluxusnejšia loď tej doby. Zahynulo 1500 cestujúcich a členov posádky. I keď 20. storočie poznamenala celá rada desivých tragédií, vrátane dvoch svetových vojen, záujem o osud nešťastného parníku pretrváva do dnešných dní a dostalo sa mu výrazného oživenia, keď sa v roku 1985 americko-francúzskemu tímu podmorských výskumníkov podarilo v hĺbke 4000 m pod morom objaviť jeho vrak.

Bohužiaľ, je potrebné zmieriť sa s tým, že úplná pravda o všetkých podrobnostiach katastrofy Titanicu už nebude nikdy známa. Napriek dvom vyšetrovaniam vedených bezprostredne potom, čo sa nad plávajúcim palácom zavreli vody, nemálo závažných momentov zostalo neobjasnených. Existujú biele miesta, mnohé svedectvá sú neúplné, veľká časť záverov pri pozornejšom skúmaní neobstojí. Tým sa vytvoril priestor pre dohady, špekulácie a vznik najrôznejších legiend. Niektoré z nich sú hlboko zakorenené a opakované. Napríklad stále pretrváva názor, že snahou majiteľov Titanicu i jeho kapitána bolo za každú cenu získať pri prvej plavbe Modrú stuhu - trofej udelovanú lodi, ktorá prepláva severný Atlantik v najkratšom čase. Údajne preto plával Titanic napriek všetkým varovaniam vysokou rýchlosťou a preto narazil na ľad. Nie je to pravda rovnako ako iné povesti.

Jedným z dôvodov, prečo zostali tieto biele miesta, je skutočnosť, že potopenie lodi prežili iba štyria muži z tých, ktorí mohli  mohli poskytnúť najviac závažné informácie týkajúce sa jej navigácie v kritických hodinách a informácie o varovných depešiach hovoriacich o výskyte ľadovcov v jej plavebnej dráhe. Boli to druhý palubný dôstojník, ktorý mal službu na veliteľskom mostíku krátko po kolízii, štvrtý palubný dôstojník, ktorý slúžil v dobe, keď k nej prišlo, mladší rádiotelegrafista, ktorý niektoré z varovných depeší prijímal, a nakoniec generálny riaditeľ White Star Line J.Bruce Ismay, ktorého kapitán o priebehu plavby pravidelne informoval. Pritom druhý plaubný dôstojík Lightoller pri vyšetrovaní preukázal svojmu zamestnávateľovi mimoriadnu lojalitu a od Ismaya nebolo možné očakávať, že bude hovoriť o veciach vrhajúcich nepriaznivé svetlo ako na neho osobne, tak na spoločnosť (White Star Line), ktorej stál v čele. Ostatní, ako kapitán, všetci starší dôstojníci okrem druhého, starší rádiotelegrafista, všetci strojníci a výkonný riaditeľ lodenice, ktorá Titanic postavila, zahynuli.

Bol aj ďalší a so všetkou pravdepodobnosťou ešte závažnejší dôvod k tomu, že mnohé zostalo zahalené tajomstvom: snaha očistiť katastrofou poškodenú reputáciu britského obchodného loďstva a znížiť zodpovednosť vplyvných miest, menovite ministerstva obchodu. A tak nebolo vhodné príliš zdôrazňovať fakt, že niekoľko tisíc ľudí zomrelo iba preto, že na Titanicu bolo málo záchranných člnov. Pritom ale požiadavky bolo nielenže plne uspokojené, ale dokonca prekročené. Vyšetrovania vedené v Spojených štátoch a vo veľkej Británii boli do značenej miery nástrojom k upokojeniu pobúrenej verejnej mienky.

Zdroj: Miloš Hubáček - Titanic (r.2002, PASEKA)